Čo je to synagóga?

Synagóga Ružomberok

Synagóga

Definícia synagógylomítko za nadpisom

5 minút čítania | Posledná aktualizácia: 25.3.2021

Laicky môžeme povedať, že to čo je pre kresťanov kostol, pre moslimov mešita, to je pre Židov synagóga. Ale poďme pekne od začiatku. Pre židovský dom modlitby, kde sa prioritne združujú židovskí veriaci pre vykonávanie bohoslužieb sa používa pojem synagóga. Samotný názov synagóga pochádza z gréckeho slova „synagein“, ktoré v preklade znamená združovať sa – označuje miesto zhromaždenia. Stretneme sa aj s názorom, kde slovo „synagóga“ ako zhromaždenie odvodené od gréckeho prekladu je doplnené hebrejským výrazom „beit knesset“, ktorý znamená „dom zhromaždenia“. Tu však narážame na isté odlišnosti od chrámov iných vierovyznaní, napríklad kresťanského kostola, ktorý je využívaný prioritne na účely sakrálne, a teda na slávenie bohoslužieb. Synagóga nie je teda typickým sakrálnym objektom, čo vyplýva už z jej samotnej definície v predošlom tvrdení. Funkcia synagógy v tomto ponímaní okrem prioritného zmyslu využívania ako chrámu modlitby sa ďalej odráža v multifunkčnosti – má tri hlavné funkcie využitia. Môžeme ich odvodiť z troch synoným v hebrejskom jazyku pre synagógu, a to ako bet ha-tefilla – dom modlitby, bet ha-kneset – dom zhromaždenia, bet ha-midrash – dom štúdia.

Ortodoxná alebo neologická?

Na konci 19. storočia a neskôr pri výstavbe synagóg začiatkom 20. storočia, ich architektúra bola podriadená smeru ku ktorému sa jednotlivé náboženské obce hlásili po ich rozkole v rokoch 1868 – 1869. Po tomto období vznikli ortodoxné, neologické a status quo ante židovské náboženské obce. Ortodoxní židia rešpektovali prísne pravidlá judaizmu, neológovia prezentovali reformný smer. Status qou ante prijali tí židia, ktorí sa nepriklonili ani k jednému z predchádzajúcich smerov. Rozkol mal následne vplyv na architektúru synagóg po roku 1870. Ortodoxné obce uplatňovali konzervatívne stvárnenie výzoru synagóg. Vyznačoval sa jednoduchými vzormi bez výrazného zdobenia fasád, ktoré boli doplnené o prvky orientálneho maurského slohu. Typickým znakom väčšiny ortodoxných synagóg je trojosové priečelie.

Liberálny smer neologických obcí pri výstavbe synagóg bol otvorenejší novým prvkom a postupom pri návrhoch a výstavbe synagóg. Architekti začali uplatňovať netradičné prvky objavujúce sa na jednotlivých realizovaných objektoch, často inšpirované sakrálnymi objektmi iných cirkví, hlavne kresťanstva. Objavujú sa nové architektonické stvárnenia ako napríklad dvojvežové prevedenie fasády, ktoré nájdeme na synagóge v Malackách – prvok prevzatý z kresťanských sakrálnych objektov. Pri iných projektanti začali pracovať s pokrokovými technikami a tie následne uplatnili na nových konštrukciách v podobe kupol ako pri bývalej neologickej synagóge v Košiciach (sídlo Štátnej Filharmónie v Košiciach) či Žiline.

Architektúra synagógy

Synagógy ako také nemajú jednotnú architektúru, ktorá by bola striktne aplikovaná pri výstavbe každého objektu. Spoločným prvkom je zväčša uplatnený maurský štýl (štýl príbuzný orientálnej architektúre, ale zároveň preberal niektoré prvky z európskej architektúry) alebo základné usporiadanie interiéru. Ich architektúra v hrubom základe preberá niektoré prvky realizované pri iných synagógach, prioritne v stredoeurópskom priestore, ako napríklad synagógy po vzore vidieckych synagóg na Morave, synagógy poľského typu alebo synagógy inšpirované už skôr postavenými v Budapešti alebo Viedni. Vplyv na ich výzor mali aj predkladané projekty a návrhy synagóg často tvorené rovnakými architektmi naprieč vtedajšou monarchiou. Napríklad maďarský architekt Leopold Baumhorn je tvorcom návrhov synagóg v Ostrihome, Segedíne i Budapešti. Na Slovensku boli podľa jeho projektov postavené synagógy v Lučenci a Nitre. V Liptovskom Mikuláši sa podieľal na prestavbe synagógy. Uvedené stavby synagóg často preberajú charakteristické prvky medzi synagógami navzájom (Lučenec, Nitra).

Interiér

Svoju architektúru a typické prvky má aj interiér synagógy. Štandardne pozostáva zo svätostánku (aron ha-kodeš), kde sú uložené zvitky Tóry. Býva orientovaný vždy smerom na Jeruzalem. Schránka symbolizuje prenosnú Archu zmluvy. Zvitky Tóry vo svätyni zakrýva opona (parochet). V mnohých synagógach sa nad archou nachádza večné svetlo (ner tamid). Ide o plameň (alebo žiarovku) a je symbolom „západnej lampy“, ktorá neustále svietila v svätom chráme v Jeruzaleme. Tradične v strede chrámu je umiestnená a obrátená smerom k prednej časti miestnosti bima, z ktorej sa číta Tóra. Segregácia mužov a žien, ktorá sa v ortodoxných synagógach striktne dodržiavala, ustúpila po rozkole židovských náboženských obci v 19. storočí. V reformných smeroch (neológovia) sa až tak nedodržiavala. Priestor ženskej galérie nebol striktne oddelený od mužskej časti. Taktiež bima v liberálnych chrámoch bola situovaná v prednej časti synagógy, rovnako ako v kresťanských kostoloch priestor kazateľnice. V priestoroch synagógy sa niekedy nachádzal i rituálny kúpeľ (mikve). Synagóga stráca posvätný charakter vynesením zvitkov Tóry a stáva sa svetským objektom, čo je rozdiel v porovnaní s kresťanským chrámom, ktorý po svätení je stále posvätným miestom.

Synagógy na Slovenskulomítko za nadpisom

6 minút čítania | Posledná aktualizácia: 14.05.2020

Minulosť a súčasnosť synagóg na Slovensku

Súčasný stav židovských sakrálnych objektov, synagóg, poznačila hlavne druhá polovica 20. storočia. Zmena prístupu k synagógam ako významným hmotným kultúrnym pamiatkam nastala po roku 1989 a následne vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Až začiatok aktuálneho 21. storočia vniesol zlom a sme svedkami znovuzrodenia mnohých synagóg a často i ich záchrany pred úplným zánikom. Na dnešný počet a stavebnotechnický stav objektov vplývalo najmä obdobie 2. svetovej vojny a následne dôsledky holokaustu s rýchlo nastupujúcou novou komunistickou diktatúrou po roku 1948. Skončením vojny sa vrátilo minimum židovských obyvateľov. V niektorých prípadoch boli opäť obnovené židovské náboženské obce. Avšak ich nízky počet, často miesta, kde sa nevrátil takmer žiadny preživší z táborov smrti i zlá finančná situácia náboženských obcí spôsobili, že o sakrálne objekty židovských veriacich sa po vojne nemal kto starať. Náklady na obnovu a rekonštrukciu boli často veľmi vysoké. Židovské náboženské obce hľadali riešenie v odpredaji týchto nehnuteľností novým vlastníkom, v ojedinelých prípadoch zvolili asanáciu (napríklad v Novom Meste nad Váhom). Avšak prípady asanácií objektov synagóg sú prítomné aj v súčasnom období, ako napríklad asanovaný objekt bývalej synagógy v Rajci alebo Seredi.

Demokratické zriadenie v obnovenej povojnovej ČSR po roku 1948 vystriedal komunistický režim. V období nasledujúcich rokov väčšina nehnuteľností prešla do rúk štátu vrátene synagóg. Nový vlastník, štát, však nevyvíjal záujem o ich zveľadenie či ich rekonštrukciu. Väčšina synagóg tak naďalej degradovala pôsobením vonkajších vplyvov prostredia. K devastácii prispelo aj ich nevhodné využívanie, často ako skladov rôzneho materiálu, obchodných prevádzok a pod. Koniec 60. rokov, nastupujúce 70. roky a s nimi spojené nové plány rozvoja miest viedli k zániku viacerých synagóg (takmer 40%). Budovaniu nových sídlisk a celých mestských štvrtí ustúpili napríklad synagógy na Považí, a to v mestách Púchov či Považská Bystrica, Hlohovci, Piešťanoch, Vranove nad Topľou, Čadci, Martine alebo v Liptovskom Hrádku. Všeobecne známa bola situácia výstavby Nového mosta v Bratislave, kde padla v dôsledku budovania novej cestnej infraštruktúry takmer celá Židovská ulica s honosnou neologickou synagógou. V súčasnosti na Slovensku lokalizujeme vyše 100 synagóg, ktoré sa v rôznej podobe zachovali dodnes. Jednotlivé synagógy sme v nasledujúcich riadkoch rozdelili na tri základné regióny - západné, stredné a východné Slovensko. Pod každým odsekom je galéria vybratých synagóg podľa daného regiónu.

Západné Slovensko

Najväčší počet synagóg nájdeme na západnom Slovensku, kde aj dnes žije početnejšia židovská komunita z toho mála Židov, ktorí žijú na Slovensku. Reprezentatívna vzorka objektov synagóg je prítomná v Bratislave, Senci, Malackách, Stupave, a tiež v Trnave, Šaštíne-Strážach alebo vo Svätom Jure či v Modre. Nachádzajú sa v rôznej fáze stavebnotechnického stavu či využitia. Väčšina aktuálne prešla alebo prechádza rekonštrukciou, kde po jej skončení budú slúžiť ako kultúrne stánky miestnych samospráv (Senec) alebo sú využívané ako sídla múzeí a galérií (Trnava, Stupava, Šurany, Šamorín). V Bratislave je ortodoxná synagóga využívaná stále pre potreby bohoslužieb, podobne aj ortodoxná synagóga v Nových Zámkoch. Južné oblasti západného Slovenska reprezentujú hmotné židovské kultúrne dedičstvo v podobe bývalých synagóg v Šahách, Komárne alebo Leviciach. Prvé dve menované sú jedni z mála miest, kde sa zachovali dve, alebo v prípade Komárna tri objekty synagogálnej architektúry.

Stredné Slovensko

Stredné Slovensko v počte existujúcich synagóg reprezentuje menšiu časť, keďže viaceré objekty boli asanované. Považie reprezentujú synagógy v Trenčíne, Bojnej alebo bývalé synagógy v Bánovciach nad Bebravou a Drietome, ktoré sú dnes využívané ako evanjelické kostoly. V Bytči synagóga prechádza rozsiahlou rekonštrukciou a v Žiline nájdeme dnes dve synagógy – neologickú alebo novú synagógu a malú ortodoxnú synagógu, ktorá slúži miestnej židovskej náboženskej obci. Severná časť stredného Slovenska stratila veľké množstvo synagóg, kde Kysuce sú dnes bez jediného objektu podobne ako Turiec. Tu dnes stojí len bývalá synagóga vo Vrútkach, ktorá je sídlom mestskej knižnice. Orava stratila len synagógu v Námestove, časť Slanica pri výstavbe Oravskej priehrady. V ostatných mestách v rôznej podobe existujú dodnes - Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstená. V mestách Ružomberok a Liptovský Mikuláš sa zachovali dve synagógy regiónu Liptov. Oblasti banských miest, ako vyplýva z minulosti, kde sa židovské osídlenie objavuje neskôr, sa prejavilo v menšom počte synagóg. Aj z tohto malého počtu dnes stoja len dve synagógy v Banskej Štiavnici a Brezne. V Banskej Bystrici bola synagóga asanovaná a najbližšie nájdeme bývalú synagógu vo Zvolene. Nezachovala sa ani synagóga v Kremnici. Architektonicky cenná a najväčšia slovenská synagóga sa zachovala v Lučenci, kde po úspešnej rekonštrukcii slúži ku kultúrnym a muzeálnym účelom. Región Malohontu reprezentujú aj synagógy v Kokave nad Rimavicou a Haliči (evanjelický kostol). Na Gemeri sa zachovala bývalá synagóga v Revúcej (sála svedkov Jehovových)a v obci Štítnik, ktorá naďalej chátra. V okolí Tatier dodnes stoja bývalé synagógy v Poprade, Huncovciach alebo aj v Spišskom Podhradí. Bývalé významné slobodné kráľovské mestá Kežmarok, Levoča a Stará Ľubovňa sú dnes bez synagóg, ktoré boli postupne asanované v druhej polovici 20. storočia.

Východné Slovensko

Na východnom Slovensku evidujeme množstvo existujúcich synagóg, aj keď ich počet nie je taký ako v prípade zvyšku Slovenska. Najvýznamnejšie centrá boli v Bardejove, Prešove a Košiciach, ktoré je aj dnes sídlom malej židovskej komunity. V Košiciach stoja štyri objekty (súčasných alebo bývalých) synagóg. Dve bývalé po prestavbe slúžia iným účelom. V prípade neologickej synagógy ako Dom umenia. Ortodoxná synagóga na Puškinovej ulici je stále využívaná pre potreby bohoslužieb. Viac objektov synagóg stojí aj v Prešove a Bardejove, kde sú dodnes tri synagógy. Zachovali sa aj bývalé synagógy Ľuboticiach a Slovenskom Novom Meste, ktoré sú chrámom bohoslužieb iných vierovyznaní. Východné Slovensko stavom synagóg reprezentuje aj objekty, ktoré dnes síce stoja, avšak sú v zlom stavebnotechnickom stave a chátrajú. Hrozí im úplný zánik ako v prípade objektov v Kráľovskom Chlmci, Veľkej Ide alebo Pečovskej Novej Vsi. Architektonicky hodnotné objekty synagóg stáli v Stropkove alebo Vranove nad Topľou či Humennom.

Zoznam synagóg na Slovensku

Kompletný zoznam s jednotlivými synagógami nájdete cez nasledujúce odkazy. Zoznamy sú rozdelené na existujúce a zaniknuté synagógy. Nájdete tu opis jednotlivých objektov v poradí podľa regiónu a tie, ktoré sú už zapojené v našom projekte, sú dostupné cez odkaz ako samostatné objekty.

Použité zdroje:
BÁRKÁNY, E. a J.DOJČ. 1991. Židovské náboženské obce na Slovensku. Bratislava: SNM – Múzeum židovskej kultúry. ISBN 80-85128-56-X.
BÜCHLER, R. 2014. Encyklopédia židovských náboženských obcí U-L (štvrtá časť). Bratislava: SNM – Múzeum židovskej kultúry. ISBN 978-80-8060-310-6.
BOROVIČKA, L. 2018. Synagógy a možnosti ich využitia pre potreby súčasnej spoločnosti: [bakalárska práca]. Miesto Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, 2018.
Text jednotlivých sekcií: Mgr. Lukáš Borovička.
Historické snímky a pohľadnice: archív Ing. Jozef Dukes.
Fotografie: archív Synagógy Slovenska, Mgr. Lukáš Borovička
Ilustrácie: eli.bosnyak
Copyright ©2020:
Vlastníkom autorských práv zobrazených fotografií a ilustrácií je OZ Synagógy Slovenska a Ing. Jozef Dukes. Bez ich predchádzajúceho písomného súhlasu je zakázaná akákoľvek ďalšia publikácia, reprodukcia alebo distribúcia zobrazených fotografií a ilustrácií.

Jewish Star