Synagóga
Vzrastajúci počet členov židovskej náboženskej obce v Šaštíne si v polovici 19. storočia vyžiadal potrebu výstavby nového domu modlitby – synagógy. Pre jej výstavbu využili pozemky, ktoré im v roku 1725 prenechali Czoborovci. Náboženská obec získala tiež od rodu Czoborovcov právo na užívanie pozemku za mestom, neskôr využívaním pre potreby cintorína. A tak v roku 1852 bola dokončená veľkolepá budova synagógy podľa vzoru poľských synagóg – bima uprostred synagógy na vyvýšenom pódiu, členenie na 9 polí, a aj členenie stropu na 9 panelov. Nad bimou bol zaklenutý priestor vymedzený štyrmi korintskými stĺpmi. Vstup do hlavnej lode mali dovolení len muži. Pre ženy bol vyhradený priestor ženskej galérie, ktorú podopierali stĺpy zakončené v iónskom slohu. Miesto pre ženy a deti bolo situované po oboch dlhších stranách hlavnej lode objektu a viedli k nej dve schodiská na oboch stranách hlavného vchodu.
Architektúra+Architektonické stvárnenie ju zaraďuje skôr ku klasicistickému slohu. Náklady na jej prevádzku sa uvádzajú už v roku 1840. Miestni židia jej umiestnenie lokalizovali v židovskej časti mesta v širšom okolí mestského centra. Polohou zapadá do radovej zástavby, avšak veľkosťou prevyšuje všetky okolité objekty. Synagóga ako ústredný objekt židovskej komunity bola obklopená ďalším súborom správnych objektov obce, a to zo západnej strany školou, zo severu domom rabína a nakoniec obecným domom a mikve (rituálneho kúpeľa). Severovýchodná fasáda je orientovaná priamo do ulice s miestnou komunikáciou. Od nej ju oddeľuje oplotenie tvorené tehlovým múrikom do ktorého boli pôvodne vsadené kovové výplne oplotenia s prístupom k juhozápadnej fasáde, kde bol pôvodný vstup do synagógy. V súčasnosti je zamurovaný. Vchod od ulice, ktorý vidíte dnes, vznikol pravdepodobne pri jej prestavbe na účely sýpky či autoservisu.
Osudové prestavby+Prestavba za účelom spomínaných činností po roku 1945 značne znehodnotila nielen exteriér, ale do značnej miery aj interiér synagógy. Zamurovali sa pôvodné okenné otvory a vytvorili sa nové pre sýpkové okná. V interiéri prišla za obeť prestavbe ženská galéria. Podľa záznamov E.Bárkanya ešte v 60. rokoch 20. storočia existovala v pôvodnej podobe i so schodiskom. Najväčšie znehodnotenie interiéru nastalo po vytvorení betónových jám pre potreby prevádzky autoservisu. Synagóga prešla však aj hodnotnou prestavbou, koncom 19. storočia, kedy bol jej vzhľad prispôsobený dobovým charakteristikám používaným pri výstavbe synagóg na Slovensku. A to v podobe hojne využívaného maurského alebo orientálneho štýlu. Prestavbou prešli bočné fasády a interiérová výzdoba kazetového stropu – podobný strop zachovaný v pôvodnom stave nájdeme v synagóge v Bytči, na Záhorí v menšej miere v Malackách.
Interiér+Synagóga ako samostatný stojací objekt v radovej zástavbe postavenej z tehál je obdĺžnikového pôdorysu. Výrazným charakteristickým prvokom priečelia orientovaného do ulice je mohutný pravouhlý rizalit, kde je dnes, ako už bolo spomenuté vchod do synagógy. Aktuálny stav interiéru tvorí hala bez členenia s pozostatkami po tehlových stĺpoch – tie však nie sú pôvodným prvkom interiérovej dispozície. Boli postavené pre účely jedného z využití synagógy ako autoservisu. Interiér bol pred vyčistením v polovici septembra 2019 plný sutín a nečistôt nahromadených zo spadnutej strechy a častí kazetového stropu. Dnes je strop prítomný len ako torzo so zriedkavo zachovanými kazetami. Priestor súčasného vstupu do synagógy bol pôvodne využívaný pre umiestnenie zvitkov Tóry – svätostánok aron Ha-kodeš, archa zmluvy. Výzdoba pozostávala zo šiestich korintských stĺpov zakončenými polkruhovitými ozdobami. Dvojitá tabuľa s desiatimi božími prikázaniami bola umiestnená na arche zmluvy. Na víťaznom oblúku možno aj dnes identifikovať zvyšky maľovanej dekoratívnej výzdoby. Viditeľné pozostatky pôvodných okien (polkruhových záklenkov pôvodných zamurovaných okien) sú prítomné po oboch stranách synagógy. Výrazným, historickým a architektonickým prvkom je drevený kazetový strop. V časti pôvodného vstupu sa už dnes nezachoval, v ostatnej časti je strop narušený, niektoré kazety úplne chýbajú, iné sú silne poškodené. Zvyšné časti sa prehýbajú smerom do interiéru. Maľovaná ornamentálna výzdoba je reprezentovaná kombináciou modrej (hviezdicový ornament) a tehlovočervenej farby s rastlinnou ornamentikou.
Exteriér+Napriek súčasnému stavu exteriéru synagógy sú zachované typické znaky architektúry obdobia jej vzniku – klasicizmu. Ten je reprezentovaný výrazne predstupujúcim rizalitom hlavnej uličnej severovýchodnej fasády, ktorého hmota je v spodnej časti členená bosážou (úž spomínaný súčasnosti hlavný vstup), a tiež výrazná korunná rímsa a tympanón.
Nárožná bosáž a pozostatok vlysového pásu v podobe plastického členenia sa nedochovalo. Nárožie rizalitu v časti nad vlysom je členené pilastrami, ktoré sú členené náznakom kanelúr. Priestor medzi pilastrami vypĺňa polkruhový oblúk s bohato profilovanou archivoltou (s veľkou pravdepodobnosťou ide o pôvodné polkruhové – termálne okno) a kartuša nad ním, ktorá pôvodne niesla dedikačný nápis. Nad kartušou sa nachádza výrazne profilovaná korunná rímsa vyložená na dekoratívnych konzolách, ktorá pokračuje na rizalitoch
Samotná plocha tympanónu je poškodená. Hlavná fasáda je ďalej členená po stranách rizalitu približne v úrovni ženskej galérie kruhovými oknami s bohato profilovanými šambránami, ktoré presvetľovali bimu.
Bočná juhovýchodná dvorová fasáda je vertikálne členená dvomi plytkými rizalitmi, na ktorých je zachovaný motív korunnej rímsy nesenej na dekoratívnych konzolách, ktorá prechádza aj cez hlavnú fasádu. Pôvodné okenné otvory sa prestavbou v 20. storočí nedochovali. Jej členenie je naznačené len v odtlačkoch, a to v 1. osi oknom v rizalite ukončeným segmentovým oblúkom, ktorý je v omietke naznačený širokým lemujúcim pásom bez dochovanej profilácie. V 2. osi sa nachádza zdvojené okno, ktorého oblúky boli v minulosti sklenuté na hlavice pilastrov, ktoré sa v náznaku zachovali. Nad nimi je, v strednej osi zdvojeného okna, zachované kruhové okno, v ktorom je dochovaná fazeta, avšak otvor bol zamurovaný počas neskorších úprav. V 3. osi sa nachádza zamurované okno v rizalite ukončené segmentovým oblúkom, totožné s 1. osou.
Pôvodný výraz si vo väčšej miere zachovala severozápadná dvorová fasáda, kde bol pôvodný vstup do objektu z ktorého sa zachovali bočné strany ostenia, otvor bol pravdepodobne polkruhovo ukončený tak ako nad ním dochované pozostatky okenných otvorov.
V hornej časti fasády sa dochovali 3 okenné otvory s polkruhovými záklenkami a archivoltou s rímsovými konzolami. Juhozápadná fasáda je v súčasnosti bez členenia a otvorov. Všetky pôvodné otvory boli zamurované a sú viditeľné iba v obrysoch po opadaní omietkových vrstiev.
Synagóga bola ešte začiatkom roku 2019 zastrešená valbovou strechou nad priestorom hlavnej lode. Rizalit uličnej fasády bol zastrešený sedlovou strechou. Krytinu tvorila pálená škridla. Dňa 23.11.2019 bola synagóga v Šaštíne-Strážach vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku (NKP).
Príbeh pokračuje...
.jpg)
