Synagóga Bytča z roku 1886

okres Bytča, Žilinský kraj

ID kód 5BY11-B

Zapojená do projektu Synagógy Slovenska

Sidónie Sakalovej 159/41, 014 01 Bytča

Dokončená v roku 1886

Prebieha postupná rekonštrukcia

Možnosť prehliadky - viac info

Židia v Bytči

7 minút čítania | Posledná aktualizácia: 24.06.2020

Prví židia v meste

Židovské obyvateľstvo a počiatky jeho osídľovania sú zaznamenané v 17. storočí. Trvalejšie usadenie Židov v Bytči a okolí nastalo začiatkom 18. storočia. Bolo to v období, kedy šľachtická rodina Esterházyovcov udelila židovským utečencom z Moravy ochranný list – právo pobytu. I súpis obyvateľov Trenčianskej stolice z roku 1725 obsahuje záznam o židovskej komunite. V druhej polovici 18. storočia prichádzali ďalší prisťahovalci z Moravy a počet Židov v nielen v Bytči, ale i v okolí, kontinuálne rástol. V 70. rokoch 18. storočia židovská náboženská obec požiadala o prenájom objektu – domu, ktorý bol využívaný ako modlitebňa. Zriadený bol i rituálny kúpeľ mikve a cheder. Nárast židovského obyvateľstva si vyžiadal potrebu väčšieho objektu pre potreby bohoslužieb a miesta pre pochovávanie. Aj v tomto prípade bola opäť nápomocná šľachtická rodina Esterházyovcov. Samotný gróf Mikuláš Esterházy totiž v roku 1776 na základe zmluvy prenajal náboženskej obci pozemky – na výstavbu synagógy a zriadenie cintorína. Zmluva zaväzovala grófa poskytnúť stavebný materiál a náboženskú obec nájomné za užívanie pozemkov – bolo to 10 (pozemok na synagógu) a 30 (pozemok na cintorín) florénov ročne. Prvá murovaná stavba synagógy však vniesla do života Židov z Bytče a neďalekých obcí Kotešová a Hliník (dnes mestská časť Bytče) spor. Jeho predmetom boli námietky jej využívania pre bohoslužby, keďže Židia zo spomínaných obcí nepatrili pod bytčiansku náboženskú obec. Spor vyriešil až trenčiansky župan. Ten rozhodol, že synagógu smú využívať nielen židovskí veriaci z Bytče, ale aj Židia z okolitých obcí.

V 19. storočí židovská náboženská obec spravovala všetky potrebné rituálne objekty, vlastnila synagógu, cintorín i rituálny kúpeľ mikve, cheder a v neposlednom rade jatku na výsek kóšer mäsa. V roku 1868 bola postavená nová, štvortriedna židovská základná škola (pôvodná základná škola existovala už od roku 1774), ktorá poskytovala približne 100 žiakom vyučovanie v nemeckom jazyku. Židia v Bytči sa priklonili po rozkole židovských náboženských obci v Uhorsku (1868/1869) k smeru Status qou ante, neskôr sa pripojili k reformnému smeru neológov. 19. storočie bolo vôbec najprajnejším obdobím bytčianskej židovskej komunity. Vo všetkých sférach hospodárskeho i spoločenského života nastal rozmach a prirodzene i nárast židovského obyvateľstva. Na konci 19. storočia mala obec viac ako 600 príslušníkov. Do roku 1910 tu pôsobil rabín Július Veles, známy judaista a autor niekoľkých významných diel. Po jeho odchode nemala náboženská obec vlastného rabína a patrila k rabinátu v Žiline.

Nová republika

Svieži nádych novovzniknutej republiky Čechov a Slovákov, znamenal i v živote Židov v Bytči vzostup a celkovú občiansku slobodu garantovanú všetkým obyvateľom nového štátu. Počet členov takmer kopíroval 19. storočie, kedy židovská náboženská obec v samotnom meste a okolí eviduje cez 550 členov. V jej vlastníctve a správe bola naďalej synagóga, cintorín, mikve, jatka a škola. Židovská ľudová škola s už vyučovacím jazykom slovenským mala päť tried. Okrem náboženskej obce boli v Bytči dobročinné spolky CHEVRA KADIŠA a SPOLOK ŽIDOVSKÝCH ŽIEN, krúžok Talmud Tóra, a tiež pobočka sionistickej organizácie. V období ČSR boli Židia činní v podstate vo všetkých oblastiach spoločenského a hospodárskeho života mesta. Sedem Židov bolo zvolených do mestského zastupiteľstva. Miestni Židia ako vo väčšine iných miest, kde žili, sa živili najmä obchodovaním, remeslami a podnikaním. Židia vlastnili asi 50 podnikov a sedem priemyselných závodov. Medzi takéto podniky patrila napríklad Zápalkáreň, závod na spracovanie kože, továreň na kovové výrobky či párna píla a pivovar. V Bytči pôsobili dvaja lekári, dvaja právnici, niekoľko inžinierov, úradníkov a staviteľov. V roku 1930 sa prihlásilo 277 židov, 76,7% z celkového počtu židovských obyvateľov k židovskej a zvyšok k československej národnosti.

Obodobie holokaustu

Záver 30. rokov sa niesol v duchu nástupu nacizmu a fašizmu naprieč Európou, čoho dôsledkom bol vzrastajúci antisemitizmus i v dovtedy demokratickom Československu. Prvé protižidovské nariadenia boli zavádzané už v úvodných dňoch po vyhlásení autonómie Slovenska. Stalo sa tak 6. októbra 1938. Nasledujúce mesiace, začiatkom novembra, miestni gardisti zaistili osem židov bez domovskej príslušnosti. Išlo o prvú deportáciu židovských občanov, ktorých odvliekli na územie nikoho pri slovensko-maďarskej hranici (okolie dnešných Šurian). Prejavy antisemitizmu sa v Bytči zintenzívnili a v decembri boli židia vylúčení z mestského zastupiteľstva, zakázaná bola i Židovská strana a jej majetok zhabaný. V roku 1940 bola založená pobočka Ústredne Židov. Pod jej správu podliehali všetci miestni Židia, v podstate z celého okresu Bytča. Židia vládnymi nariadeniami prišli o svoje živobytie, majetok, ktorý bol následné arizovaný. Židia tak boli plne odkázaní na podporu Ústredne Židov a náboženskej obce. Židovské deti nesmeli navštevovať štátne či verejné školy, preto bola židovská škola rozšírená na osem tried.

Deportácie

Marec 1942 – tragický deň slovenských Židov. Začiatok jari zmieneného roku, keď sa bežní občania mesta tešili z prvých teplých lúčov slnka, židovských občanov naďalej sužovala chladná zima v podobe začiatku deportácií. Žandári a gardisti sústredili mladé ženy a mužov a odvliekli ich do zberných táborov na území Slovenska. Slobodné ženy a dievčatá deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime a mladých mužov do koncentračného tábora Majdanek pri Lubline. Deportácie pokračovali v ďalších jarných mesiacoch, zatýkané boli celé rodiny a následne odvlečené do zberného tábora v Žiline. Žilinský tábor bol ich poslednou prestupnou stanicou na Slovensku – konečná zastávka, tábor smrti Osvienčim v nacistami okupovanom Poľsku. Len počas roku 1942 bolo z Bytče deportovaných 67% Židov. Prevažná väčšina z nich bola zavraždená. Deportácie slovenská vláda pozastavila v poslednom štvrťroku, a od októbra 1942 zostalo v Bytči a v okolí okolo 80 Židov. Tí boli dočasne chránení prezidentskou výnimkou. Židovská náboženská obec pokračovala vo svojej činnosti až do vypuknutia SNP. Deti, avšak v malom počte, naďalej navštevovali židovskú školu. Po vyhlásení SNP sa časť židov ukryla v horách alebo u spoluobčanov. Niektorí sa však dostali do rúk Nemcov a boli buď deportovaní do koncentračných táborov alebo popravení na území Slovenska.

Koniec 2. svetovej vojny

Skončením 2. svetovej vojny započal postupný koniec kedysi početnej židovskej komunity v meste. Po jeho oslobodení sa vrátilo asi 50 preživších, dokonca bola obnovená aj náboženská obec, bolo to však len na krátky čas. Po roku 1948, keď nedávno skončenú diktatúru strieda nová, sa väčšina zo 43 členov komunity vysťahovala do Izraela či iných štátov sveta.

Fotogaléria

Ak ste prišli na náš web po náčítaní QR kódu a synagóga bola zavretá, do interiéru synagógy sa môžete pozrieť cez našu fotogalériu. Tí, ktorí ste synagógu zatiaľ nemali možnosť navštíviť je galéria malou ochutnávkou to napraviť. Veríme, že vás inšpiruje k návšteve bytčianskej synagógy, ktorá patrí k trom zachovaným synagógam na Považí. Ďalšie dve sa nachádzajú v ŽilIne. Fotogaléria prezentuje synagógu očami fotografa z rôznych pohľadov, zachytáva detialy objektu a preniká do priestorov interiéru synagógy. Radi privítame aj vaše vlastné fotografie synagógy.

Ďalšie židovské kultúrne pamiatky v okolí

Židovský cintorín v Bytči

Západne, asi pol kilometra od synagógy v Bytči sa nachádzal židovský cintorín. Ten, žiaľ, dnes už neexistuje. Bol zničený v období komunizmu v roku 1979. Spomienkou naň je Pamätník pripomínajúci tragický osud cintorína a židovských občanov mesta Bytča.
Na Pamätníku je v troch jazykoch – hebrejsky, anglicky a slovensky uvedené: „Na tomto mieste sa nachádzal cintorín Židovskej náboženskej obce v Bytči. Za komunistického režimu bol v roku 1979 zničený avšak jeho posvätnosť zostáva nedotknutá. Na pamiatku tých, ktorí tu ležia a ako spomienka na rabína Jaakova Valliera, hlavného rabína Židovskej obce v Bytči, tento pomník postavil pravnuk rabína Valliera. Nech je tento pomník aj pamiatkou na duše mučeníkov zo Židovskej obce v Bytči, ktorí boli deportovaní do táborov smrti v rokoch 1942 – 1944 a nemohli byť pochovaní podľa židovských obradov."

V neďalekom okolí Bytče sa však zachovali ďalšie Sžidovské cintoríny, a to v Hliníku nad Váhom (dnešná mestská časť Bytče) a v obci Kotešová. Prvý menovaný sa nachádza pri obslužnej komunikácii Vážskeho kanála. Pôvodný vstup na cintorín bol cez vstupnú bránu z ktorej stoja už len betónové stĺpy. Cintorín je voľne prístupný a prebehla na ňom revitalizácia, žiaľ, vandalizmus a roky chátrania spôsobili, že dnes tu nestojí ani jeden náhrobný kameň, ktorých je tu okolo 30. Cintorín je však zaujímavý aj architektonicky cenným objektom hrobky – Baróna Leopolda Poppera von Podhragy, ktorý sa významne zaslúžil o výstavbu bytčianskej synagógy. Židovský cintorín v Kotešovej sa nachádza mimo obce, východne v časti Zemianska Kotešová. Cintorín bol dlhé roky zanedbaný a cez lesný porast a náletové dreviny neviditeľný. Avšak od roku 2016 tu prebiehala postupná revitalizácia a dnes je cintorín vyčistený. Na cintoríne sa zachovalo niekoľko náhrobných kameňov, nájdeme tu i stojace, ktorých je však minimum. Najstaršie náhrobné kamene sú vyrobené z pieskovca a majú tvar Mojžišových kamenných tabúľ, niektoré sú zakončené trojuholníkovo. Stély zo švédskej žuly či mramoru sa tu nenachádzajú. Cintorín je voľne prístupný.

Synagógy v okolí Bytče

Najbližšie zachované synagógy v okolí Bytče sú v Žiline – malá ortodoxná synagóga a Nová synagóga neológov. Neologická synagóga je poslednou postavenou synagógou na našom území. Bola dokončená v roku 1931 podľa projektu nemeckého architekta Petra Behrensa, ktorý vzišiel z vyhlásenej súťaže v roku 1928. Malá ortodoxná synagóga je zároveň expozíciou judaík a centrom ŽNO v Žiline. Ďalšie synagógy stáli v Považskej Bystrici i Púchove. Ani jedna z nich už dnes nestojí a padli za obeť socialistickej výstavbe v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Synagóga v Považskej Bystrici stála na mieste dnešného hotela Manín na Štúrovej ulici. Pred jej asanáciou bola prestavaná na objekt obchodného domu Považan. Mohutná prestavba sotva pripomínala kedysi krásu pôvodnej architektúry synagógy. Púchovská synagóga bola asanovaná spolu s historickým centrom mesta v roku 1988. Na jej mieste stojí obytný panelový dom a jej prítomnosť pripomína pamätná dlaždica.

Ďalšie pamiatky židovskej kultúry

Neďaleko synagógy na Hurbanovej ulici stojí budova bývalej židovskej ľudovej školy z roku 1868. Jej adaptácia na nové účely nepoškodila vo veľkej miere jej architektúru z obdobia jej výstavby. Navštevovali ju ako aj židovské, tak i nežidovské deti. Jej činnosť bola ukončená v roku 1940, keď vstupovali do platnosti protižidovské nariadenia oberajúce Židov o ich základné občianske a ľudské práva.

V širšom okolí nájdeme viacero pamiatok židovského kultúrneho dedičstva, najmä v blízkej Žiline. Okrem spomínaných synagóg, na ulici Jesenského v Žiline stojí židovský cintorín. Cintorín sa zachoval vo veľmi dobrom stave a patrí k najzachovalejším židovským cintorínom na Slovensku. Nachádza sa tu viac ako 1450 hrobov. Vstup je cez veľkú kovovú bránu s Dávidovou hviezdou ako jedným zo symbolov judaizmu. Priamo na cintorín sa prechádza cez ceremoniálnu halu, kde je umiestnený Pamätník obetiam holokaustu. Židovský cintorín, pomerne rozsiahly, sa zachoval aj v Považskej Bystrici. Avšak je zanedbaný a prístup k nemu takmer nemožný, i keď v minulých rokoch prebehlo čistenie od náletových drevín. Pripomienkou na temnú minulosť holokaustu v Žilne je Pamätník Cesta bez návratu, ktorý je situovaný na mieste zberného tábora, kde do októbra 1942 sústredili Židov z celého Slovenska a odtiaľ boli deportovaní do táborov smrti, zväčša Osvienčimu. Deportovaných bolo takmer 26 000 Židov sústredených z celého územia vtedajšieho Slovenského štátu. Neďaleko pamätníka sa nachádza „koľaj smrti“, kde zo zastávky Žilina-Zariečie bolo vypravených celkovo 19 transportov do nacistických táborov smrti na okupovanom území Poľska. Žilinou prechádzali všetky transporty, a k tým, ktoré boli vypravené z iných miest Slovenska sa pridávali v Žiline ďalšie vozne s deportovanými židovskými občanmi z celého okolia Žiliny. Prítomnosť židovskej komunity v Žiline dodnes reprezentujú objekty židovskej ľudovej školy a telocvične spolku MAKABI na Kuzmányho ulici – dnes sídlo Bábkového divadla v Žiline.

Pre presnú lokáciu jednotlivých pamiatok prejdite na ikonu Naviguj k bodu. Ak pristupujete na náš web cez mobil, cez ikonu môžete spustiť navigáciu k daným bodom záujmu prostredníctvom aplikácie Google Maps. Uvedená vzdialenosť je vzdialenosť od synagógy v Bytči.

Židovská ľudová škola v Bytči
Hurbanova 243/1, 014 01 Bytča
Naviguj k bodu záujmu – 0,3 km

Pamätník obetí holokaustu v Bytči
Eugena Geromettu, 014 01 Bytča
Naviguj k bodu záujmu – 0,5 km

Židovský cintorín v Hliníku
Hliník nad Váhom, 014 01 Bytča
Naviguj k bodu záujmu – 3,0 km

Židovský cintorín Kotešová
Kotešová 507, 013 61 Kotešová
Naviguj k bodu záujmu – 5 km

Židovský cintorín Považská Bytrica
Židovský cintorín, 017 01 P. Bystrica
Naviguj k bodu záujmu – 17 km

Neologická synagóga v Žiline
J. M. Hurbana 220/11, 010 01 Žilina
Naviguj k bodu záujmu – 19,4 km

Ortodoxná synagóga v Žiline
Daniela Dlabača 985, 010 01 Žilina
Naviguj k bodu záujmu – 20 km

Židovský cintorín v Žiline
Jesenského 2-6, 010 01 Žilina
Naviguj k bodu záujmu – 19,1 km

Pamätník holokaustu v Žiline
Závodská cesta 2945/38, 010 01 Žilina
Naviguj k bodu záujmu – 19,2 km

Vrba, Wetzler pamätná tabuľa
Hollého 361/9, 010 01 Žilina
Naviguj k bodu záujmu – 19,4 km

Koľaj smrti
010 01 Žilina
Naviguj k bodu záujmu – 19,1 km

Židovská ľudová škola v Žiline
Kuzmányho 105/4, 010 01 Žilina
Naviguj k bodu záujmu – 19,4 km

Telocvičňa MAKABI v Žiline
Kuzmányho 106, 010 01 Žilina
Naviguj k bodu záujmu – 19,4 km

Použité zdroje:
Text: BÁRKÁNY, E. a J.DOJČ. 1991. Židovské náboženské obce na Slovensku. Bratislava: SNM – Múzeum židovskej kultúry. ISBN 80-85128-56-X.
BÜCHLER, R. 2014. Encyklopédia židovských náboženských obcí U-L (štvrtá časť). Bratislava: SNM – Múzeum židovskej kultúry. ISBN 978-80-8060-310-6.
Opis synagógy a ďalších pamiatok: Mgr. Lukáš Borovička.
Historické snímky a pohľadnice: archív Jozef Dukes.
Fotografie: archív Synagógy Slovenska..
Copyright ©2020:
Vlastníkom autorských práv zobrazených fotografií je OZ Synagógy Slovenska a Ing. Jozef Dukes. Bez ich predchádzajúceho písomného súhlasu je zakázaná akákoľvek ďaľšia publikácia, reprodukcia alebo distribúcia zobrazených fotografií a ilustrácií.