ID kód 5TA11-A
Zapojená do projektu Synagógy Slovenska
Železničiarov 300, 028 01 Trstená
Základ pochádza z roku 1832
Rekonštrukcia - súčasnosť
Možnosť návštevy - viac na TIC Trstená
8 minút čítania | Posledná aktualizácia: 23.05.2021
Vitajte na stránke projektu Synagógy Slovenska venovanej jednej z troch existujúcich bývalých synagóg regiónu Orava - objektu bývalej synagógy v Trstenej. Aj napriek rokom chátrania, či nevhodného využívania sa sčasti zachovala jej pôvodná architektúra. Hoci interiér nemal to šťastie, počas nedávnej rekonštrukcie sa podarilo odhaliť časť pôvodnej výzdoby interiéru. Poďme si povedať niečo o synagóge tak, ako o nej píšu historické pramene.
Ak sa vám lepšie počúva ako číta, históriu synagógy vám priblíži nahrávka (zatiaľ dostupnú len pre mobilnú verziu webu).
Radi by sme vás poprosili, ak v texte nájdete chyby, či už gramatické alebo faktografické, dajte nám, prosím, vedieť. Informácie máme vždy z viacerých zdrojov a texty prechádzajú korektúrou. Môže sa nám však stať, že niečo prehliadneme alebo sme pracovali s informáciami, ktoré sme v čase písania mali k dispozícii. Ďakujeme a teraz už príjemné čítanie...
Synagóga v Trstenej stojí dodnes v uličnej zástavbe neďaleko centra mesta, kde vyniká nielen svojou farebnosťou, ale aj mohutným vzhľadom vstupného priečelia a je dominantnou stavbou dnešnej ulice Železničiarov. Patrí k jedným z troch zachovaných bývalých synagóg na Orave. Ďalšie nájdeme v neďalekom Tvrdošíne, a tiež v Dolnom Kubíne. Kým tvrdošínska synagóga má dnes nejasné využitie, tú v Dolnom Kubíne vlastní miestna samospráva a pristúpila k prvej etape jej rekonštrukcie a adaptácie na kultúrny stánok. Vráťme sa však k Trstenej. História vzniku synagógy siaha do 19. storočia, kedy miestna židovská komunita využívala k bohoslužbám modlitebňu. Tou bol zväčša rodinný dom člena židovskej náboženskej obce. Časom najmä vzhľadom k väčšiemu počtu židovských veriacich už takáto modlitebňa nebola kapacitne postačujúca. A tak v roku 1832 sa spomína prvý objekt synagógy v Trstenej. O tom, či šlo o úplne nový chrám alebo synagógu postavili na mieste pôvodnej menšej modlitebne nie sú dostatočné historické záznamy. Datovanie môžeme určiť pomerne presne, keď podľa dokumentu z už spomínaného roku 1832 prispelo na jej výstavbu osemnásť židovských rodín. Po výstavbe synagógy židovská náboženská obce vlastnila i ďalšie kultové stavby, ako napríklad rituálny kúpeľ mikve. Situovaný bol spravidla v pivničných priestoroch v okolí chrámu.
Niektoré publikácie (Eugen Bárkány – Židovské náboženské obce na Slovensku) uvádzajú rok dokončenia výstavby oveľa neskôr, a to do poslednej štvrtiny 19. storočia. Uvedené datovanie by mal byť skôr obdobím, kedy synagóga nadobudla dnešnú podobu. Dom šojcheta (rituálny mäsiar) stojí vedľa synagógy dodnes.
Bývalá synagóga v Trstenej patrí rozmermi 15 x 12 m k menším synagógam na Slovensku, hoci hmotou a vstupným priečelím pôsobí v rade susedných domov dominantne. Súčasná architektúra synagógy zostala takmer pôvodná ako v roku jej odovzdania v závere 19. storočia. Do synagógy sa vstupovalo (a stále vstupuje) cez vstupný portál priamo z ulice trojosového priečelia orientovaného západne. Samotné priečelie upúta modrou fasádou – jej farebnosť však nie je pôvodná. Renesančný portál je tvorený dvomi bočnými kanelovanými pilastrami, nad ktorými je rímsa s čiastočným náznakom polkruhového ukončenie. V strede architekt umiestnil jeden zo znakov Judaizmu – Davidovu hviezdu. Tá je umiestnená uprostred malej hmoty portálu s náznakmi dvojice pilastrov a tympanónom. Nad ním umiestnené stredové kruhové okno je v opozícii väčšieho, na protiľahlej východnej strane smerujúcej vždy na Jeruzalem.
Okrem hlavného vchodu sa do synagógy vstupovalo aj bočnými vchodmi určenými pre ženy a deti do predsiene po ľavej a pravej strane priečelia. Tie viedli na schodisko k ženskej galérii po stranách objektu. Oba vstupy dnes už nie sú prítomné. Rôzne úpravy z minulosti ich nahradili dvojicou okien. Na poschodie sa v súčasnosti vstupuje už len pravým schodiskom. Pôvodný priestor schodísk ženskej galérie presvetľovali okná s polkruhovom zakončením. Aktuálne prevedenie rešpektuje ich pôvodný vzhľad. Rovnaký polkruhový tvar okien je prítomný i na ľavej strane halového priestoru – štvorica okien na prízemí a rovnaký počet v priestore empory. Uličnej fasáde dominujú krajné piliere – pilastre. Tie sú zakončené tak, ako to býva i v prípade klasických stĺpov - dekoratívnymi hlavicami. Na záberoch z minulosti je viditeľná ešte jemná kanelácia pilastrov, dnes by sme ich však hľadali márne. Štítové zakončenie fasády s plasticky stvárnenou ornamentikou pozdĺž rímsy chráni priestor, kde boli umiestnené kamenné dosky s Desatorom. Pri pohľade na tento priestor si ich podobu môžete predstaviť i v súčasnosti.
Súčasná podoba interiéru sotva pripomína priestor určený pre slávenie bohoslužieb. Mnohé prestavby a adaptácie na rôznorodé účely značne znehodnotili a zničili pôvodnú podobu interiéru. Hlavný vstup vedúci do predsiene a liatinové stĺpy podopierajúcich kedysi ženskú galériu sú jedným z mála prvkov, ktoré sa zachovali. V súčasnosti priestor ženskej galérie oddeleným stropom zanikol a vznikol nový priestor – poschodie. Cez bývalý halový vchod do synagógy sa aj dnes dostaneme pravým schodiskom do priestoru ženskej galérie. Počas nedávnych prác bola čiastočne odhalená pôvodná výzdoba interiéru v priestore svätostánku – Aron ha-kódeš. Šlo o schránku, kde boli umiestnené zvitky Tóry. Ich vynesením prestáva byť synagóga sakrálnym objektom a stáva sa svetskou stavbou.
Po rokoch nedôstojného využívania bývalej synagógy ako skladu, či donedávna obchodnej prevádzky prebehla pozitívna zmena. Objekt je v správe mesta Trstená, ktoré postupne pripravuje jeho adaptáciu na kultúrny stánok mesta. Už v roku 2020 prebehli niektoré rekonštrukčné práce a konali sa i prvé podujatia.
Dňa 24. augusta 2021 bola pri vstupe do synagógy osadená tabuľka s QR kódom, čím sa objekt synagógy stal súčasťou projektu Synagógy SLovenska. Vľavo od pôvodného vstupu na ženskú galériu je osadená pamätná tabuľa z roku 2006. Jej osadenie iniciovali žiaci trstenského Gymnázia Martina Hattalu. Je na nej uvedené:
Na pamiatku židovským spoluobčanom mesta Trstená, ktorí zahynuli počas holokaustu v rokoch 1942 – 1945. Osadené v októbri 2006
Dobové zábery zobrazujú rôznu podobu synagógy v Trstenej počas 20. storočia. Snímky zachytávajú jej pôvodnú architektúru, ktorá sa pri porovnaní s dnešným stavom zásadne nelíši. Poznačili ju však rôzne prestavby hlavne po 2. svetovej vojne, keď slúžila ako sklad. V súčasnosti sú oba vstupy na ženskú galériu nahradené oknami. Staršie zábery pôvodného interiéru sa nám nepodarilo získať, a preto si jeho podobu môžeme predstaviť len na základe niektorých zachovaných častí.
Ak ste prišli na náš web po načítaní QR kódu a synagóga bola zavretá, do interiéru synagógy sa môžete pozrieť cez našu fotogalériu. Tí, ktorí ste synagógu zatiaľ nemali možnosť navštíviť je galéria malou ochutnávkou to napraviť.
Veríme, že vás inšpiruje k návšteve tejto unikátnej pamiatky bývalej synagógy regiónu Hornej Oravy. Budeme vám vďační aj za vaše vlastné fotografie, ktoré ste zhotovili počas vašej osobnej návštevy. Pošlite nám ich na náš email, niektoré z nich zverejníme v galérii
a ich autorov odmeníme malým darčekom od OZ Synagógy Slovenska.
7 minút čítania | Posledná aktualizácia: 29.06.2021
Koniec 17. storočia sa spomína ako prvá zmienka o osídlení regiónu hornej Oravy židovským obyvateľstvom – šlo o niekoľko rodín. Väčší počet Židov a ich usadenie v regióne datujeme do 18. storočia. Avšak daňové listiny v tomto období v Trstenej neevidujú žiadnych židovských daňovníkov. Súpis z roku 1787 potvrdzuje 12 osôb židovského vierovyznania a môžeme ho považovať za prvé potvrdenie stáleho osídlenia Trstenej židovskými usadlíkmi. A odkiaľ židovské obyvateľstvo prichádzalo? Najčastejšie z Moravy, územie Uhorska bolo totiž pre Židov o niečo prívetivejšie, hlavne v období vydania tolerančných patentov Jozefa II. Židovská komunita založila náboženskú obec začiatkom 19. storočia, kedy bolo evidovaných 18 židovských rodín. Náboženskú obec tvorili i obyvatelia z okolitých dedín a patrila pod rabinát v Dolnom Kubíne. V tom čase už vlastnila modlitebňu, rituálny kúpeľ a nachádzame i zmienky o cintoríne. Začiatkom druhej polovice 19. storočia vzrástol počet členov obce na približne 200 členov Po rozkole v uhorskom židovstve na prelome rokov 1868/1869 sa trstenská náboženská obec prihlásila neologickému smeru, ktorý presadzoval liberálnejšie učenie. Židia boli plnohodnotnou súčasťou života mesta, prevádzkovali drobné obchody, ale aj väčšie prevádzky či priemyselné podniky – v roku 1907 založil Samuel Schein v Trstenej tlačiareň. Obdobie 1. svetovej vojny zasiahlo i židovskú komunitu a niekoľko trstenských Židov sa zúčastnilo bojov v rakúsko-uhorskej armáde.
Demokratické zriadenie novej republiky malo pozitívny vplyv na rozvoj židovskej komunity. Náboženská obec mala v tomto období historicky najviac členov, ktorí stále patrili pod rabinát v Dolnom Kubíne. Obec vlastnila synagógu (ktorá stojí dodnes), cintorín neďaleko mesta smerom na Tvrdošín, rituálny kúpeľ mikve i jatku na kóšer mäso, ďalej obecný dom a ľudovú školu so slovenským vyučovacím jazykom, ktorú navštevovalo asi 60 detí. V roku 1928 sa náboženská obec na popud hlavného rabína pripojila k novozaloženej liberálnej konfesionálnej organizácii JEŠURIN. V okrese Trstená žilo začiatkom 30. rokov 322 osôb židovského vierovyznania. Nielen v súčasnosti, ale aj v minulosti obyvatelia často vyhľadávali príležitosť pre uplatnenie odchodom do väčších miest. Tento fenomén odchodu hlavne mladých židovských obyvateľov spôsobil pokles členov náboženskej obce v Trstenej. V roku 1930 po sčítaní obyvateľov štatistiky uvádzajú 147 Židov trvalo žijúcich v Trstenej. Viac ako 120 z nich sa prihlásilo k československej národností a len 23 (15,6%) k národnosti židovskej. Pre porovnanie v roku 1921 to bolo až 62,5%. S majoritným obyvateľstvom nažívali Židia vo vzájomnej tolerancii a postupne sa integrovali aj do spoločenského života mesta. Sociálno-ekonomické podmienky židovského obyvateľstva sa v období ČSR zlepšili. Podľa údajov živnostenského spoločenstva vlastnili Židia na prelome 20. a 30. rokov 26 obchodov, 14 remeselníckych dielní a prosperujúcu banku. V Trstenej pracovali dvaja židovskí lekári, dvaja advokáti, veterinár, riaditelia dvoch bánk a niekoľko úradníkov. Väčšina židovských rodín patrila k strednej vrstve.
Vyhlásenie autonómie Slovenska započalo zmeny vo vnímaní Židov a ich postavanie v spoločnosti sa postupnými krokmi vedenia štátu zhoršovalo. Už prvé úradné nariadenie znamenalo deportáciu 22 Židov bez domovskej príslušnosti za tzv. arbitrážnu líniu pri budúcej hranici s Maďarskom. V zemi nikoho boli niekoľko týždňov internovaní v neľudských podmienkach bez jedla či základných potrieb. Autonómia znamenala predzvesť ďalšieho vývoja na sklonku hroziaceho nového vojnového konfliktu. 14. marca 1939 vznikol samostatný Slovenský štát, ktorý v mnohých prípadoch prevzal, niekedy oveľa tvrdšie protižidovské zákony. V novom štáte žilo v Trstenej približne 140 osôb židovského vierovyznania, ktorí častejšie museli čeliť aj fyzickým útokom domáceho obyvateľstva. Aj napriek nepriaznivým okolnostiam židovská náboženská obec pokračovala v riadnej činnosti.
Postupne z moci nariadení a zákonov vlády v roku 1940 bola zakázaná činnosť všetkých židovských spolkov okrem náboženskej obce a v úradných veciach Židov zastupovala novo zriadená okresná pobočka Ústredne Židov. Židovskí žiaci už viac nemohli navštevovať verejné školy, a tak židovská obec rozšírila židovskú školu. V ďalších rokoch boli Židia postupne vylúčení zo zamestnania a na základe nariadenia miestnych orgánov prevažnú väčšinu židovských obchodov a živností s ročným obratom asi 8 miliónov korún slovenských (ďalej Ks) zlikvidovali. Len lukratívne podniky (asi 8) s ročným obratom viac ako 5-miliónov Ks arizovali. Patrili k nim dva obchody s miešaným tovarom Viktórie Feuereisenovej a Michala Scheimana. Obchod s textilom Mikuláša Kemplera, zlatníctvo Filipa Šerka, ale aj jedna z najstarších krčiem v meste, ktorá patrila Steinovcom. Na začiatku roka 1942 registrovali v Trstenej 149 Židov, čo bolo asi 6% z celkového počtu obyvateľov.
Začiatok jari 1942 zasiahli židovskú komunitu prvé deportácie, keď cez zberné strediská v Žiline a v Poprade úrady nariadili deportovať desiatky mladých mužov a žien do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime a koncentračného tábora Majdánek vo východnom Poľsku. Odsun židovského obyvateľstva pokračoval v júni toho istého roku, kedy sústredili celé rodiny z Trstenej a okolia. Šlo o viac ako 100 osôb, ktoré následne odvliekli do zberného strediska v Žiline a 6. júna deportovali do oblasti Lublina v okupovanom Poľsku. Práceschopných mužov do koncentračného tábora Majdanek, ženy, deti a starcov do vyhladzovacieho tábora Osvienčim, kde po príchode väčšinu zavraždili. Z okresu Trstená v roku 1942 bolo deportovaných do vyhladzovacích táborov asi 85% židovského obyvateľstva. Ich majetok bol postupne rozpredaný na dražbách. V priebehu sústreďovania ušlo niekoľko rodín do Maďarska. Po pozastavení deportácii v jeseni 1942 žilo v Trstenej 17 Židov dočasne chránených výnimkami a v celom okrese 55 príslušníkov náboženskej obce. Vypuknutie SNP a obsadenie častí Slovenska nemeckými ozbrojenými silami opätovne vyvolávalo už i tak vypäté obavy o vlastné životy, a tak väčšina Židov sa ukryla v lesoch a odľahlých dedinách regiónu, avšak nemecká bezpečnostná služba niektorých zaistila. Boli deportovaní do koncentračných táborov alebo ich na mieste zastrelili, spolu 18 ľudí, 18 ľudských životov. Pochovaní sú v masovom hrobe.
Väčšina Židov sa nedožila oslobodenia. Po skončení vojny sa vrátili do Trstenej len štyri rodiny a niekoľko jednotlivcov. Pripojili sa k náboženskej obci v Tvrdošíne. V roku 1948 bývalo v Trstenej 12 Židov. Väčšina z nich sa vysťahovala do väčších miest, alebo odišli do Izraela či iných štátov...
Zachovaná synagóga v Trstenej nie je jedinou pamiatkou na kedysi početnú židovskú komunitu. Smerom na Tvrdošín juhozápadným smerom po pravej strane sa nachádza židovský cintorín. O jeho mieste informuje informačná tabuľa. Zaujímavo vyznie fakt, že v jeho tesnej blízkosti je i židovský cintorín Tvrdošín. Ale vráťme sa k židovskému cintorínu v Trstenej. Náhrobné kamene by sme hľadali v lesnom poraste v kopcovitom teréne. Po obvode je chránený kamenným múrom. Náhrobné kamene sú situované po jeho celej ploche , najviac však v hornej časti a pri vchode. Cintorín je udržiavaný upravený a pravidelne čistený od náletových drevín. Je v starostlivosti mesta Trstená. Osobitosťou cintorína boli kovové náhrobníky, jediné svojho druhu na území Slovenska.
V blízkom okolí mesta stojí bývalá synagóga v neďalekom Tvrdošíne. Jej osud je však nejasný, donedávna slúžila ako prevádzka pohostinstva. Jej architektúra však i napriek necitlivým prestavbám zostala sčasti zachovaná. Ďalšiu synagógu v regióne nájdeme v Dolnom Kubíne, je vo vlastníctve mesta. Slúžila dlhé roky ako prevádzka kina, dnes sa chystá jej postupná obnova. V rámci Oravy sa už ďalšie synagógy nezachovali, v Námestovo bola asanovaná, rovnako ako drevená synagóga vo Veličnej. V širšom okolí Oravy sa zachovali synagógy v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši. Obe sú prístupné pre turistov a je možná ich návšteva cez miestne informačné centrá.
Okrem spomenutých pamiatok židovského kultúrneho dedičstva, v blízkom okolí Trstenej, či samotného regiónu Oravy môžeme spomenúť židovský cintorín v Námestove alebo v Dolnom Kubíne. Cintorín v Námestove je dnes dôstojným pietnym miestom. Realizáciu obnovy od roku 2013 vykonáva občianske združenie, ktoré nesie symbolický názov – Pamätaj. Prostredníctvom tohto združenia a jeho sympatizantov sa podarilo postupnými krokmi projekt realizovať. Súčasťou cintorína je od roku 2016 monument obetiam holokaustu židovských obyvateľov z Námestova. V minulosti stála v Námestovo aj synagóga, tá už dnes nestojí. Nachádzala sa oproti kostolu sv. Šimona a Júdu. Synagóga bola počas druhej svetovej vojny, v roku 1945, zbombardovaná a jej činnosť už nebola obnovená. Nezachovali sa ani fotky interiéru. Exteriér bol iba na fotkách pohľadov na Námestovo pred rokom 1953. V Námestove ako v jednom z mála miest boli osadené Kamene zmiznutých – ide dlažobné kocky potiahnuté mosadzou, umiestnené do chodníka. Ide o pamiatku obetiam holokaustu a nacistického režimu. V roku 2016 boli osadené Kamene zmiznutých pre rodinu Kleinovcov, v roku 2017 pre rodinu Grossmanových a Holländerových.
Židovský cintorín v Dolnom Kubíne je situovaný neďaleko centra mesta. Je chránený kamenným múrom. Krátko po 2. svetovej vojne bol cintorín ešte udržiavaný ale od roku 1948 začal postupne chátrať. Rokmi bol veľmi zanedbaný, zničený vandalmi a rozkradnutý. Po roku 1989 zásluhou PaedDr. Albíny Pánikovej, ktorá je aj správkyňou cintorína, začalo sa s postupným čistením a rekonštrukciou cintorína. V Dolnom Kubíne žila pred vojnou významná židovská komunita. Synagóga existuje dodnes, pre miestnych známa ako Kino Choč. Na budove sa nachádza pamätná tabuľa. Dnes sa v Dolnom Kubíne už nikto nehlási k židovskej národnosti a vierovyznaniu. Na požiadanie je cintorín otvorený pre verejnosť.
Pre presnú lokáciu jednotlivých pamiatok prejdite na ikonu Naviguj k bodu záujmu. Ak pristupujete na náš web cez mobil, kliknutím na ikonu môžete spustiť navigáciu k daným bodom záujmu prostredníctvom aplikácie Google Maps. Uvedené vzdialenosti sú vzdialenosti od synagógy v Trstenej.
Najbližšia synagóga v Tvrdošíne
Radničná 127, 027 44 Tvrdošín
Naviguj k bodu záujmu – 5,8 km 
Židovský cintorín Trstená
Vojtašákova, 028 01 Trstená
Naviguj k bodu záujmu - 2,4 km
Židovský cintorín Tvrdošín
027 44 Tvrdošín
Naviguj k bodu záujmu - 2,5 km
Židovský cintorín Námestovo
029 01 Námestovo
Naviguj k bodu záujmu - 21,2km
Synagóga Dolný Kubín
Hviezdoslavova 117/5 026 01 Dolný Kubín
Naviguj k bodu záujmu - 37,5 km
Židovský cintorín Dolný Kubín
Panská 1070/3, 034 01 Ružomberok
Naviguj k bodu záujmu - 40,2 km
Synagóga v Ružomberku
Panská 1070/3, 034 01 Ružomberok
Naviguj k bodu záujmu - 53 km
Použité zdroje:
BÁRKÁNY, E. a J.DOJČ. 1991. Židovské náboženské obce na Slovensku. Bratislava: SNM – Múzeum židovskej kultúry, 1991. ISBN 80-85128-56-X.
BÜCHLER, R. 2013. Encyklopédia židovských náboženských obcí S-T (tretia časť). Bratislava: SNM – Múzeum židovskej kultúry, 2013. ISBN 978-80-8060-229-1.
HOLOCAUST. 2011. Trstená [online]. [cit. 2021-05-23]. Dostupné na: https://www.holocaust.cz/zdroje/clanky-z-ros-chodese/ros-chodes-2009/cervenec-13/trstena/
LAJMONOVÁ, A. Židovku v Trstenej ukrýval aj hlavný gardista. [online]. [cit. 2021-05-23]. Dostupné na: https://myorava.sme.sk/c/1913812/zidovku-v-trstenej-ukryval-aj-hlavny-gardista.html
PLANIETOVÁ, M. 2020. Židia v Trstenej: Stratený svet. Trstená: Mesto Trstená, 2020. ISBN978-80-570-2278-7.
Ústav pamäti národa
Opis synagógy a ďalších pamiatok: Mgr. Lukáš Borovička.
Historické snímky a pohľadnice: archív Ing. Jozef Dukes, iní zberatelia pohľadníc, či verejne dostupné databázy
Fotografie: archív Synagógy Slovenska.
Ilustrácie: eli.bosnyak
Copyright ©2021:
Vlastníkom autorských práv zobrazených fotografií a ilustrácií je OZ Synagógy Slovenska a Ing. Jozef Dukes. Bez ich predchádzajúceho
písomného súhlasu je zakázaná akákoľvek ďalšia publikácia, reprodukcia alebo distribúcia zobrazených fotografií a ilustrácií.