Synagóga
8 minút čítania | Posledná aktualizácia: 31.08.2020
Vitajte na stránke projektu Synagógy Slovenska venovanej jedinej zachovanej židovskej sakrálnej pamiatke regiónu Turiec. O to vzácnejšie je, že prežila všetky útrapy oboch režimov a táto vyše storočná kultúrna pamiatka sa dočkala úspešnej rekonštrukcie. Poďme si povedať niečo o synagóge tak, ako o nej píšu historické pramene.
Ak sa vám lepšie počúva ako číta, o histórii synagógy si môžete vypočuť audio nahrávky (zatiaľ dostupnú len pre mobilnú verziu webu).
Radi by sme vás poprosili, ak v texte nájdete chyby, či už gramatické alebo faktografické, dajte nám, prosím, vedieť. Informácie máme vždy z viacerých zdrojov a texty prechádzajú korektúrou. Môže sa nám však stať, že niečo prehliadneme alebo sme pracovali s informáciami, ktoré sme v čase písania mali k dispozícii. Ďakujeme a teraz už príjemné čítanie...
Krátky pohľad do histórie
Bývalá synagóga vo Vrútkach dnes stojí ako samostatný objekt v objatí panelovej zástavby obytných domov. Z pôvodnej ulice asanovanej v 70. rokoch minulého storočia zostala stáť ako jediná. Stúpajúci počet židovských veriacich bol podnetom k myšlienke výstavby vhodného domu modlitby - synagógy. Samotnú výstavbu inicioval a finančne podporil prvý predseda židovskej náboženskej obce Ignác Lang. Pozemok, na ktorom bola postavená daroval práve on. Z dobových písomností sa dozvedáme, že ďalšie financie boli získané z darov a predaja sedadiel v synagóge v počte 500 ks. Realizácia synagógy bola zverená architektovi a projektantovi Stanislavovi Zacharovi, rodákovi z Valče. Projektoval niekoľko významných objektov nielen vo Vrútkach, ale i v blízkom Martine. Neologickú synagógu dokončil v roku 1910 a jej otvorenie vzbudilo záujem širokej židovskej i nežidovskej verejnosti. Zúčastnili sa ho i zástupcovia mesta či cirkevní predstavitelia ďalších vierovyznaní. Počas 2. svetovej vojny postupne prestala slúžiť židovským veriacim a synagóga začala postupne chátrať. Jej ďalší osud bol v znamení rôznych prestavieb a účelov jej využitia. Možno i samotní Vrútočania pri pohľade smerom k Martinským holiam na západe, kde bol pôvodný vstup do synagógy, nevedia, že židovská náboženská obec v rokoch 1925 – 1929 postavila v týchto miestach židovský kultúrny dom – Základinný dom Kataríny a Jakuba Hertzovcov. Jeho podobu je vidieť na niektorých historických záberoch v galérii nižšie. Tento objekt bol, žiaľ, asanovaný pri postupujúcej panelovej výstavbe v sedemdesiatych rokoch.
Architektúra
Výstavba synagógy s kapacitou okolo 500 miest bola realizovaná v duchu reformných vplyvov, keď po rozkole Židov v rokoch 1868 – 1869 sa vrútockí Židia pridali k neologickému smeru. Objekt synagógy charakterizovali maurské prvky prítomné v podobe osembokých nárožných fiál, ktoré môžete vidieť dodnes, a v prípade pôvodných priečelí i plasticky stvárnená ornamentika pozdĺž rímsy či polkruhového zakončenia vstupnej západnej a východnej fasády. Rozmermi 30 x 15 m ide o pomerne väčší objekt synagógy. Výrazným prvkom boli rozetové okná stredového rizalitu na oboch priečeliach. Ich podoba je viditeľná už len na historických vyobrazeniach synagógy. Na polkruhovom ukončení štítov, projektant pôvodne umiestnil kamenné dosky – Mojžišove tabule. Tie boli zničené počas pustošenia synagógy gardistami. Bolo na nich vyryté a zlatým písmom napísané: MOJŽIŠOVE ZÁKONY – DESATORO BOŽÍCH PRIKÁZANÍ. Medzi nimi bol umiestnený jeden zo symbolov judaizmu Dávidova hviezda. Ďalšie prestavby spôsobili zánik spomenutých prvkov a dnes by sme ich hľadali na synagóge len ťažko. Okrem zachovaných fiál, exteriéru dominujú dekoratívne piliere – pilastre. Tie sú zakončené tak, ako to býva i v prípade klasických stĺpov, dekoratívnymi hlavicami. Krajné pilastre si zachovali aj po rekonštrukcii jemnú kaneláciu. Celý objekt bol v čase výstavby osadený väčšími, či menšími trojosovými polkruhovými oknami. Okná osadené po poslednej rekonštrukcii sú im podobné, avšak nie sú ich vernou kópiu. Aj napriek tomu rešpektujú pôvodnú architektúru synagógy. Do modlitebne sa vstupovalo cez hlavné dvere vstupného západného priečelia, ktorému sekundovali dva bočné vchody pre vstup na ženskú galériu. Pôvodný vstup nahradila prístavba výťahu a parkovisko. Vstupná časť v dobe dokončenia bola doplnená nízkymi schodmi pozdĺž celej dĺžky vstupného priečelia. Nad stredovými dverami vedúcimi do hlavnej lode objektu bola umiestnená ďalšia Dávidova hviezda. V minulosti exteriér zdobili celkovo štyri symboly Dávidovej hviezdy. Hlavný halový priestor reprezentuje šestica okien pozdĺž empory – ženskej galérie. Menšie okná z južnej strany sú v náznakoch viditeľné v podobe pôvodných polkruhových zakončení. Južná strana je dnes vstupom do objektu mestskej knižnice.
Interiér
Interiér synagógy najviac utrpel početnými prestavbami. Z pôvodného stvárnenia sa nezachovalo veľa. Zachovali sa pôvodné liatinové stĺpy podopierajúce vtedajšiu ženskú galériu po obvode interiéru. V súčasnosti priestor empory nie je viditeľný a bol oddelený vybudovaním stropu. Cez bývalý halový vchod do synagógy sa aj dnes dostaneme schodiskom na poschodie bývalej ženskej galérie, ktoré slúži pre kultúrne či iné spoločenské udalosti. Východná časť 1. poschodia s pódiom bola pôvodne priestorom pre umiestnenie svätostánku – Aron ha-kódeš. Ide o schránku, kde boli umiestnené zvitky Tóry. Ich vynesením prestáva byť synagóga sakrálnym objektom a stáva sa svetskou stavbou. Niektoré dekoratívne prvky sú viditeľné aj dnes.
Osudové prestavby
Architektúra synagógy z obdobia jej vzniku sa vplyvom viacerých prestavieb stratila. Prvá prestavba realizovaná v 50. rokoch 20. storočia prebiehala za účelom jej nového využitia ako internátu pre učňov železničného učilišťa. Za týmto účelom bola bývalá synagóga využívaná do 70. rokov, kedy bol internát zrušený. Synagóga začala opäť chátrať. V 80. rokoch prešla synagóga ďalšou pomerne rozsiahlou rekonštrukciou s malou prístavbou na severnej strane a menšími stavebnými úpravami na južnej strane. Po ukončení rekonštrukčných prác, v priestoroch sídlila reštaurácia Kriváň. Neskôr súdne spory o vlastnícke práva na konci 20. storočia nakoniec prisúdili objekt synagógy mestu, ktoré jej našlo využitie ako kultúrneho stánku mesta Vrútky. Mesto v polovici roka 2012 priestory synagógy uzavrelo a pristúpilo k rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá jej aspoň sčasti vrátila jej podobu z obdobia jej vzniku v roku 1910.
Príbeh pokračuje...
Dnes slúži bývalá synagóga ako kultúrny stánok a do nových priestorov sa presťahovala Knižnica Hany Zelinovej. Reprezentačná sála na prvom poschodí slúži kultúrno-spoločenským účelom.
V roku 2010 bola na južnej strane budovy synagógy odhalená pamätná tabuľa obetiam holokaustu. Je na nej napísané:
Z Vrútok v roku 1942 deportovali židovských občanov do nacistických koncentračných táborov. Na večnú pamiatku umučeným.
Dňa 28. augusta 2020 pri príležitosti 76. výročia SNP, bola pri vstupe do objektu odhalená tabuľka s QR kódom, čím sa bývalá vrútocká synagóga stala súčasťou projektu Synagógy Slovenska.
