Synagóga Vrútky z roku 1910

okres Martin, Žilinský kraj

kód synagógy ID kód 5VY11-A
informácia o zaojení synagógy v projekte Zapojená do projektu Synagógy Slovenska
adresa synagógy 1. Československej brigády 14, 038 61 Vrútky
rok ukončenia výstavby Dokončená v roku 1910
rok poslednej rekonštrukcie Rekonštrukcia - 2015
doplňujúce informácie Možnosť návštevy - viac na Mestská knižnica
Slovensko

Synagógalomítko za nadpisom

8 minút čítania | Posledná aktualizácia: 31.08.2020

Vitajte na stránke projektu Synagógy Slovenska venovanej jedinej zachovanej židovskej sakrálnej pamiatke regiónu Turiec. O to vzácnejšie je, že prežila všetky útrapy oboch režimov a táto vyše storočná kultúrna pamiatka sa dočkala úspešnej rekonštrukcie. Poďme si povedať niečo o synagóge tak, ako o nej píšu historické pramene.

Ak sa vám lepšie počúva ako číta, o histórii synagógy si môžete vypočuť audio nahrávky (zatiaľ dostupnú len pre mobilnú verziu webu).

Radi by sme vás poprosili, ak v texte nájdete chyby, či už gramatické alebo faktografické, dajte nám, prosím, vedieť. Informácie máme vždy z viacerých zdrojov a texty prechádzajú korektúrou. Môže sa nám však stať, že niečo prehliadneme alebo sme pracovali s informáciami, ktoré sme v čase písania mali k dispozícii. Ďakujeme a teraz už príjemné čítanie...

Krátky pohľad do histórie

Bývalá synagóga vo Vrútkach dnes stojí ako samostatný objekt v objatí panelovej zástavby obytných domov. Z pôvodnej ulice asanovanej v 70. rokoch minulého storočia zostala stáť ako jediná. Stúpajúci počet židovských veriacich bol podnetom k myšlienke výstavby vhodného domu modlitby - synagógy. Samotnú výstavbu inicioval a finančne podporil prvý predseda židovskej náboženskej obce Ignác Lang. Pozemok, na ktorom bola postavená daroval práve on. Z dobových písomností sa dozvedáme, že ďalšie financie boli získané z darov a predaja sedadiel v synagóge v počte 500 ks. Realizácia synagógy bola zverená architektovi a projektantovi Stanislavovi Zacharovi, rodákovi z Valče. Projektoval niekoľko významných objektov nielen vo Vrútkach, ale i v blízkom Martine. Neologickú synagógu dokončil v roku 1910 a jej otvorenie vzbudilo záujem širokej židovskej i nežidovskej verejnosti. Zúčastnili sa ho i zástupcovia mesta či cirkevní predstavitelia ďalších vierovyznaní. Počas 2. svetovej vojny postupne prestala slúžiť židovským veriacim a synagóga začala postupne chátrať. Jej ďalší osud bol v znamení rôznych prestavieb a účelov jej využitia. Možno i samotní Vrútočania pri pohľade smerom k Martinským holiam na západe, kde bol pôvodný vstup do synagógy, nevedia, že židovská náboženská obec v rokoch 1925 – 1929 postavila v týchto miestach židovský kultúrny dom – Základinný dom Kataríny a Jakuba Hertzovcov. Jeho podobu je vidieť na niektorých historických záberoch v galérii nižšie. Tento objekt bol, žiaľ, asanovaný pri postupujúcej panelovej výstavbe v sedemdesiatych rokoch.

Architektúra

Výstavba synagógy s kapacitou okolo 500 miest bola realizovaná v duchu reformných vplyvov, keď po rozkole Židov v rokoch 1868 – 1869 sa vrútockí Židia pridali k neologickému smeru. Objekt synagógy charakterizovali maurské prvky prítomné v podobe osembokých nárožných fiál, ktoré môžete vidieť dodnes, a v prípade pôvodných priečelí i plasticky stvárnená ornamentika pozdĺž rímsy či polkruhového zakončenia vstupnej západnej a východnej fasády. Rozmermi 30 x 15 m ide o pomerne väčší objekt synagógy. Výrazným prvkom boli rozetové okná stredového rizalitu na oboch priečeliach. Ich podoba je viditeľná už len na historických vyobrazeniach synagógy. Na polkruhovom ukončení štítov, projektant pôvodne umiestnil kamenné dosky – Mojžišove tabule. Tie boli zničené počas pustošenia synagógy gardistami. Bolo na nich vyryté a zlatým písmom napísané: MOJŽIŠOVE ZÁKONY – DESATORO BOŽÍCH PRIKÁZANÍ. Medzi nimi bol umiestnený jeden zo symbolov judaizmu Dávidova hviezda. Ďalšie prestavby spôsobili zánik spomenutých prvkov a dnes by sme ich hľadali na synagóge len ťažko. Okrem zachovaných fiál, exteriéru dominujú dekoratívne piliere – pilastre. Tie sú zakončené tak, ako to býva i v prípade klasických stĺpov, dekoratívnymi hlavicami. Krajné pilastre si zachovali aj po rekonštrukcii jemnú kaneláciu. Celý objekt bol v čase výstavby osadený väčšími, či menšími trojosovými polkruhovými oknami. Okná osadené po poslednej rekonštrukcii sú im podobné, avšak nie sú ich vernou kópiu. Aj napriek tomu rešpektujú pôvodnú architektúru synagógy. Do modlitebne sa vstupovalo cez hlavné dvere vstupného západného priečelia, ktorému sekundovali dva bočné vchody pre vstup na ženskú galériu. Pôvodný vstup nahradila prístavba výťahu a parkovisko. Vstupná časť v dobe dokončenia bola doplnená nízkymi schodmi pozdĺž celej dĺžky vstupného priečelia. Nad stredovými dverami vedúcimi do hlavnej lode objektu bola umiestnená ďalšia Dávidova hviezda. V minulosti exteriér zdobili celkovo štyri symboly Dávidovej hviezdy. Hlavný halový priestor reprezentuje šestica okien pozdĺž empory – ženskej galérie. Menšie okná z južnej strany sú v náznakoch viditeľné v podobe pôvodných polkruhových zakončení. Južná strana je dnes vstupom do objektu mestskej knižnice.

Interiér

Interiér synagógy najviac utrpel početnými prestavbami. Z pôvodného stvárnenia sa nezachovalo veľa. Zachovali sa pôvodné liatinové stĺpy podopierajúce vtedajšiu ženskú galériu po obvode interiéru. V súčasnosti priestor empory nie je viditeľný a bol oddelený vybudovaním stropu. Cez bývalý halový vchod do synagógy sa aj dnes dostaneme schodiskom na poschodie bývalej ženskej galérie, ktoré slúži pre kultúrne či iné spoločenské udalosti. Východná časť 1. poschodia s pódiom bola pôvodne priestorom pre umiestnenie svätostánku – Aron ha-kódeš. Ide o schránku, kde boli umiestnené zvitky Tóry. Ich vynesením prestáva byť synagóga sakrálnym objektom a stáva sa svetskou stavbou. Niektoré dekoratívne prvky sú viditeľné aj dnes.

Osudové prestavby

Architektúra synagógy z obdobia jej vzniku sa vplyvom viacerých prestavieb stratila. Prvá prestavba realizovaná v 50. rokoch 20. storočia prebiehala za účelom jej nového využitia ako internátu pre učňov železničného učilišťa. Za týmto účelom bola bývalá synagóga využívaná do 70. rokov, kedy bol internát zrušený. Synagóga začala opäť chátrať. V 80. rokoch prešla synagóga ďalšou pomerne rozsiahlou rekonštrukciou s malou prístavbou na severnej strane a menšími stavebnými úpravami na južnej strane. Po ukončení rekonštrukčných prác, v priestoroch sídlila reštaurácia Kriváň. Neskôr súdne spory o vlastnícke práva na konci 20. storočia nakoniec prisúdili objekt synagógy mestu, ktoré jej našlo využitie ako kultúrneho stánku mesta Vrútky. Mesto v polovici roka 2012 priestory synagógy uzavrelo a pristúpilo k rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá jej aspoň sčasti vrátila jej podobu z obdobia jej vzniku v roku 1910.

Príbeh pokračuje...

Dnes slúži bývalá synagóga ako kultúrny stánok a do nových priestorov sa presťahovala Knižnica Hany Zelinovej. Reprezentačná sála na prvom poschodí slúži kultúrno-spoločenským účelom. V roku 2010 bola na južnej strane budovy synagógy odhalená pamätná tabuľa obetiam holokaustu. Je na nej napísané: Z Vrútok v roku 1942 deportovali židovských občanov do nacistických koncentračných táborov. Na večnú pamiatku umučeným.
Dňa 28. augusta 2020 pri príležitosti 76. výročia SNP, bola pri vstupe do objektu odhalená tabuľka s QR kódom, čím sa bývalá vrútocká synagóga stala súčasťou projektu Synagógy Slovenska.

V premenách časulomítko za nadpisom

Historické snímky zachytávajú synagógu vo Vrútkach v rôznom období počas 20. storočia. Vidíme jej pôvodnú architektúru, honosné vstupné priečelie i stav po skončení 2. svetovej vojny. Povojnové prestavby synagógu zmenili, stratila zašlú krásu a bola využívaná pre rôzne účely - internát, reštaurácia a dnes mestská knižnica...

Fotogaléria

Ak ste prišli na náš web po načítaní QR kódu a synagóga bola zavretá, do interiéru synagógy sa môžete pozrieť cez našu fotogalériu. Tí, ktorí ste synagógu zatiaľ nemali možnosť navštíviť je galéria malou ochutnávkou to napraviť. Veríme, že vás inšpiruje k návšteve tejto jedinej synagógy regiónu Turiec. Budeme vám vďační aj za vaše vlastné fotografie, ktoré ste zhotovili počas vašej osobnej návštevy. Pošlite nám ich na náš email, niektoré z nich zverejníme v galérii a ich autorov odmeníme malým darčekom od OZ Synagógy Slovenska. synagouge

Židia vo Vrútkachlomítko za nadpisom

7 minút čítania | Posledná aktualizácia: 14.05.2020

Prví židia v meste

Rok 1830 je rokom pravdepodobne trvalého osídlenia Vrútok židovskými osadníkmi. Ich počet sa po roku 1840 postupne zvyšoval, a to hlavne z dôvodu liberalizácie zákonov o osídľovaní židov v Uhorsku. Spočiatku vrútockí Židia nemali vlastnú náboženskú obec, patrili k náboženskej obci v Martine. Samostatnú náboženskú obec registrujeme na začiatku 20. storočia, a to v roku 1903. Náboženská obec sa prihlásila k neologickému smeru (rozkol židovských náboženských obci a vznik troch smerov po sneme v rokoch 1868 – 1869). Sú však i zmienky, ktoré spomínajú rok 1891 ako rok vzniku vrútockej náboženskej obce. Mnohí Židia pracovali hlavne na železničnej stanici, keďže ako vieme, Vrútky boli významným železničným uzlom i sídlom mnohých spoločností úzko spätých so samotnou železničnou dopravou. Bolo to v období 80. rokov 19. storočia, kedy mali Vrútky približne 250 židovských obyvateľov. Narastajúci počet členov komunity viedol k potrebe založenia židovského cintorína v chotári mesta okolo roku 1890. Cintorín sa zachoval dodnes, stojí v blízkosti ulice Karvaša a Bláhovca vo Vrútkach. Založený bol aj spolok CHEVRA KADIŠA (židovské pohrebné bratstvo). Obdobie roku 1900 pokladáme za vrchol rozmachu židovskej komunity, keď mala približne 500 zdanených členov. V tom čase prijala aj nový štatút, a začali sa plány pre vstavbu synagógy. Po jej dokončení v roku 1910 vlastnila obec i ďalšie kultové objekty - moderné mikve s kúpeľmi, obecný dom, v ktorom sa nachádzali byty zamestnancov, jatku na výsek kóšer mäsa a učebňu náboženstva.

Nová republika

Skončením 1. svetovej vojny a vznikom prvej Československej republiky v roku 1918 započal pozvoľný odchod hlavne mladých Židov do väčších miest. Avšak samotné existenčné podmienky židov sa neustále zlepšovali. Počet židovského obyvateľstva Vrútok však napriek tomu klesol. V roku 1922 tvorilo náboženskú obec 108 rodín. Oficiálnym jazykom židovskej komunity bola naďalej nemčina ale čoraz viac i slovenčina. Málokto možno vie, že za synagógou na spoločnom dvore, od jej pôvodného vstupu na západe, stál na mieste dnešného parkoviska honosný židovský kultúrny dom nazývaný aj zakladinný dom Kataríny a Jakuba Hertzovcov (1925 – 1929), ktorý je aj na dobových starých fotografiách synagógy v galérii nižšie. Na jeho výstavbu prispel veľkou sumou Jozef Hertz, vrútocký rodák žijúci v USA. V budove kultúrneho domu bol byt kantora a šamesa (pomocník v synagóge), boli tam aj cheder (tradičná židovská škola) a mikve (rituálne kúpele. V roku 1921 sa 266 (57,7%) židov prihlásilo k židovskej národnosti, v roku 1930 to bolo 25,5%.

Obodobie holokaustu

Prosperita a spoločné spolunažívanie Židov s majoritným obyvateľstvom sa začalo postupne zhoršovať v závere 30. rokov 20. storočia. Zlom nastal po vyhlásení autonómie Slovenska v októbra 1938. Uskutočnili sa prvé zásahy do života židovskej komunity a vyostrili sa aj vzťahy medzi Židmi a majoritným obyvateľstvom. Na konci októbra toho istého roku bolo rozpustené mestské zastupiteľstvo. Cieľom bolo úplne odstrániť nielen Židov, ale aj iných demokraticky zvolených členov zboru. Krátko na to úrady zakázali Židovskú stranu. Po sčítaní obyvateľstva v roku 1938 evidovali vo Vrútkach 375 židov. K židovskej národnosti sa hlásilo 55 z nich. Po vzniku vojnového slovenského štátu protižidovské zákonodarstvo doľahlo na všetky sféry hospodárskeho, spoločenského a náboženského života komunity. V roku 1940 bola zakázaná činnosť všetkých židovských spolkov okrem náboženskej obce. V nasledujúcich mesiacoch väčšinu židovských obchodov a živností úrady zlikvidovali a tovar zhabali.

Deportácie

Marec roku 1942 je čiernym mesiacom vrútockých Židov. Miestni žandári a gardisti sústredili desiatky mladých mužov a dievčat, ktorých odvliekli do zberných stredísk. Odtiaľ ako prvé deportovali koncom marca dievčatá do vyhladzovacieho tábora Osvienčim, kde boli zavraždené. Mladých mužov deportovali do koncentračného tábora Majdanek vo východnom Poľsku. Deportácie pokračovali začiatkom júna 1942, kedy zaistili celé židovské rodiny. Z nich asi 100 osôb odvliekli gardisti do zberného strediska v Žiline a 2. júna 1942 ich deportovali do oblasti Lublina. Ďalší transport, v ktorom bolo viac ako 100 osôb, starcov, žien aj detí, odišiel 5. júna 1942 cez Žilinu taktiež do oblasti Lublina. Práceschopných mužov previezli do koncentračného tábora Majdanek, starcov, deti a ženy odvliekli nacisti do vyhladzovacieho tábora Sobibor a krátko po príchode zavraždili. Židia naďalej udržiavali časť svojich kultových objektov, ale pripojili sa k náboženskej obci v Martine. Po vyhlásení SNP niekoľko židov vstúpilo do povstaleckej armády partizánskych jednotiek. Pred obsadením Vrútok nemeckou armádou ušli židia do okolitých lesov. Niekoľko príslušníkov vrútockej komunity bolo zastrelených a pochovaných v masovom hrobe v Kremničke.

Koniec 2. svetovej vojny

Bezprostredne po skončení vojny sa vrátilo do Vrútok približne 40 židov. Obnovili činnosť židovskej obce a opravili niekoľko kultových objektov. Modlitby sa konali v jednej z miestnosti židovského kultúrneho domu.
V roku 1948 bývalo vo Vrútkach asi 45 židov, z toho 15 detí. Asi polovica z nich sa vysťahovala v roku 1949 do Izraela. A tak sa stratila celá početná židovská komunita a s ňou i životy a príbehy mám, otcov, detí či starých rodičov, priateľov i spolužiakov, kolegov a susedov...

Ďalšie židovské kultúrne pamiatky v okolílomítko za nadpisom

Židovský cintorín vo Vrútkach

Okrem zachovanej synagógy nájdeme vo Vrútkach i židovský cintorín. Jeho založenie datujeme do začiatku 19. storočia. Pôvodne bol situovaný za mestom, mimo obývanej časti. Dnes ho obklopila okolitá zástavba na ulici Hlboká cesta. Vstup je situovaný cez dvor z ulice, kde bol kedysi správca cintorína. Na cintoríne dodnes stojí Ciduk hadin – židovský dom smútku, v ktorého blízkosti je domček už spomínaného správcu cintorína. Zosnulí boli pochovávaní miešane muži aj ženy. Rozmery cintorína sú 70 x 30 metrov a je obkolesený kamenným murivom. Nápisy na náhrobníkoch sú v hebrejčine ale aj v iných jazykoch, ako nemčina i slovenčina. Štýl náhrobných kameňov rešpektuje dobu ich vzniku. Dekoratívne prvky sú v štýle secesnej ornamentiky, motívov ruže ale aj symbolu judaizmu Dávidovej hviezdy či žehnajúce ruky Kohenov. Vrútocký židovský cintorín má jednu zaujímavosť. Na niektorých náhrobníkoch nájdeme fotografie zosnulých. Pre kresťanov nič neobvyklé, avšak v judaizme je vyobrazenie osôb prísne zakázané. Cintorín je vo veľmi dobrom stave, je však pre verejnosť uzatvorený.

Synagógy v okolí Vrútok

V blízkom okolí mesta Vrútky sa zachovali synagógy v Žiline či Ružomberku. V Žiline nájdeme dve synagógy. Poslednú postavenú synagógu na Slovensku z roku 1931, synagógu neológov, ktorá je dnes kultúrnym stánkom. Druhá, malá ortodoxná synagóga je zároveň expozíciou judaík a centrom ŽNO v Žiline. V Ružomberku je synagóga po nedávnej rekonštrukcii a slúži pre rôzne kultúrno-umelecké účely. Najbližšia synagóga z roku 1875 stála v Martine v tesnej blízkosti Národného cintorína. Bola asanovaná v roku 1976 a dnes na jej mieste prakticky nestojí žiadny objekt, okrem autobusovej zastávky. Ďalšiu synagógu, ktorá je pomerne blízko je synagóga v Ružomberku. Ďalšie synagógy stoja na Orave - Dolný Kubín, Tvrdošín a Trstená. Všetky existujúce synagógy je možné navštíviť podľa otváracích hodín jednotlivých synagóg dostupných na ich weboch.

Ďalšie pamiatky židovskej kultúry

V blízkom okolí môžete navštíviť viaceré židovské cintoríny. Najbližší je v Martine, ktorý však nie je pôvodný, keďže ten bol asanovaný spolu so synagógou. Náhrobné kamene boli prenesené na Národný cintorín. V neďalekých Sučanoch sa zachoval cintorín v pomerne dobrom stave, čo sa nedá povedať o stave cintorína v blízkych Turanoch. V Ružomberku židovský cintorín už nenájdeme. Pôvodné náhrobníky boli prenesené na dnešný mestský cintorín. Za návštevu stojí aj Pamätník obetí perzekúcie v rokoch 1939 – 1945 a padlým v boji za slobodu v rokoch 1939 – 1945.

Pre presnú lokáciu jednotlivých pamiatok prejdite na ikonu Naviguj k bodu záujmu. Ak pristupujete na náš web cez mobil, kliknutím na ikonu môžete spustiť navigáciu k daným bodom záujmu prostredníctvom aplikácie Google Maps. Uvedené vzdialenosti sú vzdialenosti od synagógy vo Vrútkach.

Neologická synagóga v Žiline - Nová synagóga

Najbližšia synagóga v Žiline
J. M. Hurbana 220/11, 010 01 Žilina
Naviguj k bodu záujmu – 25,6 km navigácia

obr.1

Židovský cintorín Vrútky
Karvaša a Bláhovca 1411, 038 61 Vrútky
Naviguj k bodu záujmu - 2,2 km navigácia

obr.2

Asanovaná synagóga v Martine
Janka Kráľa 38-62, 036 01 Martin
Naviguj k bodu záujmu - 7 km navigácia

obr.2

Židovský cintorín Martin
Sklabinská 3, 036 01 Martin
Naviguj k bodu záujmu - 7,2 km navigácia

obr.2

Židovský cintorín Sučany
Hlavná 1030/21
Naviguj k bodu záujmu - 6,7 km navigácia

obr.2

Židovský cintorín Turany
Družstevná, 038 53 Turany
Naviguj k bodu záujmu - 12,3 km navigácia

obr.2

Synagóga v Ružomberku
Panská 1070/3, 034 01 Ružomberok
Naviguj k bodu záujmu - 40,2 km navigácia

obr.2

Židovský cintorín Ružomberok
Pod cintorínom 1039, 034 01 Ružomberok
Naviguj k bodu záujmu - 39,4 km navigácia

Použité zdroje:
BÁRKÁNY, E. a J.DOJČ. 1991. Židovské náboženské obce na Slovensku. Bratislava: SNM – Múzeum židovskej kultúry. ISBN 80-85128-56-X.
BÜCHLER, R. 2014. Encyklopédia židovských náboženských obcí U-L (štvrtá časť). Bratislava: SNM – Múzeum židovskej kultúry. ISBN 978-80-8060-310-6.
Opis synagógy a ďalších pamiatok: Mgr. Lukáš Borovička.
Historické snímky a pohľadnice: archív Ing. Jozef Dukes.
Fotografie: archív Synagógy Slovenska.
Ilustrácie: eli.bosnyak
Audio nahrávka: Mgr. Martin Čavajda
Copyright ©2020:
Vlastníkom autorských práv zobrazených fotografií, ilustrácií a audio nahrávok je OZ Synagógy Slovenska a Ing. Jozef Dukes. Bez ich predchádzajúceho písomného súhlasu je zakázaná akákoľvek ďalšia publikácia, reprodukcia alebo distribúcia zobrazených fotografií a ilustrácií.

Jewish Star